Policajná párty

Ako iste už všetci počuli a videli, na stredajšiu párty došli aj niektorí, čo neboli pozvaní. Ale aby sa nešírili rôzne upravované verzie príbehu, tu je pravda:

Začalo sa to všetko nevinne..ako vždy. Na Facebooku sa objavilo pozvanie na "Second Semester Opening Party at Länsikatu", spojené s výzvou - prekonajme rekord v počte prítomných. K niektorí nevedia, tak Länsikatu je moja budova a zhodou okolností sa to všetko malo odohrávať na mojom poschodí.

V stredu sa nedialo nič zvláštne, iba večerom, okolo deviatej začali prichádzať prví ľudia. O pol som sa zobrala aj ja, zamkla som izbu a išla som na druhý koniec chodby ku babám z Grécka, ktoré sa rozhodli nechť si izbu otvorenú, čo znamenalo, že tam sa mohlo vstupovať v rámci párty.

Tam to bolo super, baby (Anastasia a Panagiota) hrali na gitare a spievali (väčšinou po grécky, video je na Facebooku). No a ked skončili, tak sa pustila hudba, lebo mali našťastie aj repráky. No a človek sa ani nenazdala a chodba bola plná ľudí, ďalší stále prichádzali. Pomaly už ani tú hudbu nebolo počuť..ono sa počas celého večera nič nedialo - celá párty spočíva v tom, že človek prekecia celý večer. No a len tak stojím a rozprávam sa, keď sa dvere vedúce na schody otvoria a nimi vošli dvaja policajti...keď si ich ľudia všimli, hneď rýchlo vbehli do najbližších otvorených dverí a zavreli. Takže neviem, čo sa potom dialo, ale predpokladám, že odišli. To mohlo byť okolo 10 večer.

Párty pokračovala a rovnaký scenár sa však opakoval aj pre polnocou. Prišli, všetci zmizli a oni znova odišli. Párty pokračovala, bolo to stále lepšie a lepšie, všetci sa zapisovali menami na veľký papier na stene (aby sa zistila účasť), pred mojouizbou sa nedalo ani pohnúť, nieto ešte do nej vojsť ;). Dala som sa do reči s jednou Francúzskou, trochu sme po francúzsky reč dali a ona ma veru pochválila, veľmi milé od nej. Ale späť k téme. No a zrazu len príde šum chodbou, že policajti idú..nikto tomu dáko nevenoval pozornosť, lebo však takéto reči sa šíria ľahko..keď len zrazu sa otvoria dvere na schodisko a šiesti policajti vošli. To sme sa rýchlosťou blesku všetci zdekovali a snažili byť ticho. Chvíľu sa nič nedialo...a potom zrazu BUCH BUCH BUCH (na dvere). Míša (Čech - jeho izba) išiel otvoriť a tam policajt "Get out of the room. Go to your room. The party is over. NOW!!!" (Všetci von. Choďte do svojich izieb. Párty sa skončila. TERAZ!!!) No nič príjemné to veru nebolo. Všetci sme sa začali trúsiť von, ja som išla aj so Zuzanou do mojej izby a policakti medzitým búchali na ostatné izby a vyháňali ľudí von. Zuzana si vzala veci a odišla. Policajti potom postávali po chodbe a kontrolovali, či všetci odišli, vzali nám aj ten papier s menami. No a potom odišli. Neboli veľmi dôslední, lebo veru niekoľko ľudí ešte potom vyšlo na chodbu, kde čakal ostatncých poschovávaných kamarátov a debatovali. Ale asi o pol hodinu všetko utíchlo a bolo.

Nebol to však, ako sa ukázalo, koniec. Hneď na druhý deň si každý medzinárodný študent našiel v maile niečo takéto:

To all international students:
this academic year, there has been continuous complaints about loud and disturbing parties in the Joensuun Elli flats organised by the international students. We have been flexible with the matter this far but now we have come to the point where a stricter policy is needed.
From now on, when we hear about the complaints, the persons in question will be asked to come to the International Student Services for questioning and their universities will be informed. On the grounds of the questioning, the students may loose their right to study in the University of Joensuu.
Päivi

Ale ani to nie je koniec. Ukázalo sa, že dvaja študenti z mojej chodby dostali ešte jeden mail od Päivi - a to predvolanie na študijné oddelenie. Boli tam včera a boli vraj veľmi nepríjemní. Padal vyhrážky typu - ešte jedna párty na chodbe a bez ohľadu na to, či tam budeš alebo nie, tak poletíš z intráku aj zo školy..a podobné veci.

Celé je to však divné. Míša si je istý, že tú políciu zavolala jeho fínska suseda, ktorá už raz na neho napísala obvinenie na ubytovaciu spoločnosť - vraj "hlasno konverzoval". ??? To čo je za blbosť? A prečo mu nešla najprv zaklopať, nech je láskavo tichšie a až potom nepísala obvinenie? A keď sa ich Anastasia pýtala, kto zavolal políciu, tvrdili, že niekto z tretieho poschodia..ale to je podľa mňa blbosť, lebo keď je na inom poschodí hluk, tak nevieš presne, ktorá izba to bola. No a prišlo udanie presne na izby 223 a 228 - ktoré sú hneď vedľa, kde býva Fínka. Podľa mňa ju iba kryjú..a aj preto sa deje celý tento humbug, lebo sa sťažovala Fínka. Keby sa sťažoval cudzinec, tak by to až tak nebrali - a hlavne, cudzinec by sa nesťažoval, ale išiel by to riešiť priamo k človeku, prípadne by sa pridal k párty. Ale nevolal by políciu.

Čo si o tom myslíte vy?

Deje sa toho veľa a zároveň nič

Presne tak by sa dalo popísať to, čo sa tu práve deje. Tento týžden sa oficiálne začala škola, ale trávim tam menej času, ako predtým. Ako je to možné? Jednoducho...Napriek tomu, že som prihlásená asi na 9 predmetov, zatiaľ sa začali iba 2 - fínčina a seminár o Karélii.

Vo Fínsku totiž žiaden predmet nie je vyučovaný celý semester. Ak sa začne v januári, tak sa končí v marci alebo skôr, ak sa začne v marci, končí v máji a pod. Výnimočné nie su ani "týždňovky", kedy dojde nejaký hosťujúci profesor, každý deň má štvrohodinové prednášky a za týždeň je predmet ukončený. Takže asi tak to tu vyzerá a funguje..

Na fínčine to veru nie je veľká sranda, keďže nás je v skupine 56 (!!), je jasné, že inak ako domácim štúdiom sa to človek nenaučí. Nevadí..Seminár o Karélii vyzerá veru zaujímavo, aj keď na záver musíme vypracovať jednu pomerne veľkú prácu, ja si asi vyberiem porovnanie politických systémov a fungovania regionálnej politiky vo fínskej a v ruskej časti Karélie.

Zatiaľ som prihlásená aj na predmet "Hranice v Európe", ale tá prvá prednáška bola taká nudná, že to veru ešte prehodnotím. No a ostatné predmety, čo sa mi ešte nezačali, sú: "Dejiny "demokratického" Ruska", "Severozápadné Rusko na prahu EÚ", "Zmena a integračné procesy v pobaltských krajinách" no a "Verejné právo EÚ".

Takže škole zatiaľ toho veľa nedávam, ale nemyslím si, že to tak ešte dlho bude :).

Čo sa týka noviniek z mimoškolského života, tých je niekoľko...v utorok sme (13.1.) sme ako zahraniční študenti boli pozvaní na privítanie v mietnom turisticko-informačnom centre, ktoré je spojené s múzeom. Tu nás pekne privítali a pohostili a nechali nás poprezerať si expozíciu. Všetkých uchvátila hlavne časť pre deti, ktorá pirpomínala skôr škôlku...miestnosti plné replík domčekov, obchodíkov, lode, herňa..myslím, že tam si to užil asi každý. Potom sme obzreli aj normálnu expozíciu, ktorá nebola nudná, ale v porovnaní s tým predtým..:))) Potom sme sa niekoľkí vybrali na prechádzku k rieke, čo sa ukázalo ako nie veľmi dobrý nápad, keďže už druhý deň bol odmäk, všade bolo plno vody, blata a prekvapivo aj ľadu. K tomu všetkému sa ešte aj dážd pustil :)

Celkovo sa tu nie je možné veľmi nudiť, lebo stále sa niekde dačo deje. Neprejde asi deň, aby človek nedostal pozvanie na nejakú párty, či už na domovskom internáte, alebo v iných lokalitách. Potom už len treba zvážiť povinnosti v nasledujúci deň a celkový stav a rozhodnúť sa, či ísť alebo nie.

Ďalšou z vecí, ktorá sa mi stala a bola by som zrejme radšej, aby sa mi nestala je, že mi našli môjho "Finnish Friend" :(( Ide o jednoduchú koncepciu, keď zahraniční študenti vyplnia dotazník a tu ho na oddelení pre zahraničných študentvo priradia k nejakému Fínovi, ktorý je ochotný cudzincovi ukázať, ako sa tu žije, prípadne im poukazovať okolie, mesto a tak. No a tak sa stalo, že jedných našli aj mne. Konkrétne išlo o manželský pár, mohli mať niečo cez 40, žena pracuje tu na univerzite. Neviem, čím som si to zaslúžila, ale to bol jeden z najdlhších večerov, aké som kedy zažila. Celkovo sa mi nezdalo, že by sme toho mali veľa spoločného, vačšinu času rozprávala tá žena..úprimne, neviem veľmi o čom. Ten jej manžel sa ozval iba párkrát, aj to hovoril strašne ticho, dlho mu trvalo, kým sa "vymáčkol", takmer ma porazilo z neho. Večer sme zakončili tým, že sa mi ozvú, ale ja už tuším, že zrejme budem chorá/zaneprázdnená/mimo mesta/späť na Slovensku alebo niečo také :)) Možno by som im mala dať ešte jednu šancu, ale ja si fakt neviem predstaviť stráviť s nimi čo i len ďalšiu minútu z môjho života..Nikdy!!! Čo viem o ostatných, čo boli na tom stretnutí, tak oni sú veru oveľa spkojnejší ako ja :)) ale vôbec ma to netrápi.

Od včera som oficiálne mobilná! Myslím, na dvoch kolesách. Po dlhodobom zvažovaní pre a proti som sa rozhodla predsalen si prenajať bicykel a zrýchliť tak svoje presúvanie po meste. Prenájom má svoje výhody: nemusím sa trápiť, čo s bicyklom, keď odídem; prípadné opravy alebo chyby riešia prenajímatelia; pravdepodobne to bolo lacnejšie, ako si ho kúpiť. Je pravda, že to nie je žiaden nový bicykel, je na ňom miestami aj hrdza, ale dáko to neriešim. Bolo to síce zvláštne jazdiť pri mínus 14 stpuňoch, ale veľmi rýchlo som si na to zvykla..a všetko je zrazu omnoho bližšie!!! Aj párty v Rantakyle :))) No a tiež som neodolala a v secon hande som si kúpila korčule, kedže rovno pred budovou, kde bývam, je otvorené klzisko a nedá sa mu jednoducho odolať. Takže hor sa na ľad!

PS: Medzi fotkami nájdete aj sekciu "Winter in Joensuu", kde sú fotky, čo som spravila, keď som sa predvčerom išla prejsť k rieke...bolo to nádherné, nikde nikoho, ľad na rieke zamŕzal a pukal. Naozaj krása..

Zajtra to bude týždeň...

..čo som preč, ale úprimne povedané, zdá sa mi to byť oveľa oveľa viac. Za tých prvých pár dní som toho stihla naozaj dosť.
Celé tri či štyri dni do nás hučali o programoch, predmetoch, bezpečnosti, zdravotnej starostlivosti a potom ešte aj po fínsky nás začali učiť.
Takže..začnem: Terve! Zdravím. Minä olen Simona. Volám sa Simona. Minä olen Slovakialainen. Som Slovenka...a tak ďalej a tak ďalej.

Samozrejme, nebolo to všetko len o sedení v škole, to určite nie :), ako ste už mnohí iste počuli či videli. Jeden týžden, dve párty a jedno posedenie v bare. Fajn štatistika, nie? :))) Nemyslím si, že to bude takto pokračovať, aj keď na 14.1. už je ohlásená dáka ďalšia vec..no uvidíme ;). Išlo však o to, aby sme sa teda v rámci tej našej skupiny lepšie spoznali. Predstavím vám ju teda, dobre?
Takže na čele sú dvaja študentskí tútori: Antti Ronkainen a Heini Kähkonen. Antii je piatak a študuje "Vzdelávacie vedy" - nebude učitel, ale može napríkld potom byť koordinátorom pre Erazmus niekde na univerzite..vraj :). Heini je tiež piatačka a študuje sociológiu. Pôvodne začala s právom, ale to ju nudilo (prekvapivé, fakt). No a potom sme tu my, Erazmus študenti:
Kasia - Poľka, študuje sociológiu. Nemá rada Varšavu.
Zuzka - kamarátka zo školy. Pôvodom z Brezna.
William - Francúz, psychológia v Paris X. Nanterre.
Marlene - Francúzska, to isté ako William. Tvrdí, že pochádza z Paríža, ale to iba predstiera, lebo sa mi priznala, že pochádza z Ardéche, teda tej diery, kde som trávila leto..akože, nečudujem sa, že to zapiera :))))
Jozef - Čech, externista, musel si zobrať z roboty voľno. Má okolo tridsať, veľmi nezapadá a hlavne ma problémy s angličtinou. Lesníctvo
Ondra - Čech, životné prostredie. Je to ten typ "plyšový macko zo smetného koša", strašne dlho mu trvá kým sa vymáčkne a nevie rozprávať vtipy.
Michal - Čech, lesníctvo. Orientačný bežec, študuje v Brne. Milý týpek, má rád Tatry. Veľmi rád dobiedza do Slovákov, takže my dvaja sme už známi tým, že sa doťahujeme na slovensko-českú nôtu. :)))
No a ja..ale nebudem tu predsa o sebe písať. Nie?

Cesta dlhšia, ako sa zdala

S niekoľkodňovým oneskorením by som rada aktualizovala svoj blog.

Ako iste ste všetci správne pochopili z názvu, idem Vám rozpovedať o ceste sem. Mnohí ste už síce počuli dačo, ale aby sa Bystricou nešírili klebety, ako som uprostred Helsínk soba osedlávala, ujasním veci priamo tu.

Takže, ráno sme z Bystrice vyrazili o 4,potešení zistením, že po troch týždňoch ničoho sa sneh rozhodol padať (leb nemohol vydržať ten jeden deň,všakže...). Pomaly sme si to štrádovali na Blavu úmyslom odbočiť na Berg, aby sme sa vyhli diaľnici. GPS navigácia si však aj po zmene trasy tvrdošijne trvala na svojom a s prispením faktu, že žiadnu obdočku na Berg sme nevideli, sme sa ocitliv Jarovciach - čo je priamy spoj na rakúsku diaľnicu. Nezostalo nám teda nič iné, ako to otočiť cez štyri plné čiary na hraniciach spať do Blavy, kde sma nakoniec našli mini tabuľku, ktorá nas správne vyviedla na Berg.

A tak sme došli na letisko. Po bakalárskej štátnici z hľadania parkoviska a orientácie v rámci ciest na letisku sme zaparkovali. To, ako odtiaľ pôjdu von, to už veru nebola moja starosť :). Chvíľu sme sa pomotkali po letisku a už bol check-in otvorený. Samozrejme, že bol na úplne opačnej strane letištnej haly. Potom nastalo lúčenie...

V duty-free to bola dosť nuda, okrem akcie 1+1 parfum zadarmo za veľmi dobré ceny..ale to som si uvedomila až príliš neskoro. Napokon nás napakovali do lietadla, pričom som si stihla všimnú, že vonku nejak podozrivo veľmi sneží. V lietadle som zistila, že päťčlenné britsko-čínska rodinka s ročným bábom, ktorá ma desila už v Gate, sedí rovno za mnou :) just my luck...

Ujo pilot sa krútil s nami po tom letisku ako na vyhliadkovej trase, sa čudujem, že sme do Prátru nešli,potom to zase odparkoval odkiaľ vyšiel a nechal vyčistiť krídla. Napokon sme vyčkali šóru na runway a odleteli.

Po šťastom a hladkom pristátí v Helsinkách, ktoré však bolo logicky o 45 min.neskôr sme ešte nekonečne dlho čakali na baggage, čo logicky vyústilo do situácie, ktorá vyzerala asi takto: Traja študenti s kufriskami utekajú smerom k železničnej stanici v Tikkurile, aby v momente príchodu na ňu videli želaný vlak sa ladne pohýnať smerom od nich.

Tak sme si pekne sadli a dve hodiny čakali na vlak o 18:16..cesta bola príjemná aj vďaka faktu, že fínska druhá trieda lepšia ako slovenská prvá. Trochu sme pospali a podriemali a už sme 22:45 vchádzali do stanice Joensuu.

Tam nás čakali naši tútori - Heini a Antti, alebo aj Puf a Muf ako som ich zvykla nazývať :))) Tí mali "geniálny" nápad ísť pešo na intrák. Fajn. Bola by to velice milá prechádzka nebyť 27 kilového kufru a vrstve neodhrabaného snehu, v ktorom ten kufor posobil ako pluh. Nevadí..S vypätím všetkých síl a natiahnutím všetkých ručných šliach som sa dotrepala izbu. Heini mi doniesla môj "survival package", kde mali byť potrebné veci ako perina a pod. S väčšinou študentov sme sa zhodli, že by sa to malo volať "mačka vo vreci". Nikdy nevieš, čo si vytiahneš :)

A tak som tu.