S niekoľkodňovým oneskorením by som rada aktualizovala svoj blog.
Ako iste ste všetci správne pochopili z názvu, idem Vám rozpovedať o ceste sem. Mnohí ste už síce počuli dačo, ale aby sa Bystricou nešírili klebety, ako som uprostred Helsínk soba osedlávala, ujasním veci priamo tu.
Takže, ráno sme z Bystrice vyrazili o 4,potešení zistením, že po troch týždňoch ničoho sa sneh rozhodol padať (leb nemohol vydržať ten jeden deň,všakže...). Pomaly sme si to štrádovali na Blavu úmyslom odbočiť na Berg, aby sme sa vyhli diaľnici. GPS navigácia si však aj po zmene trasy tvrdošijne trvala na svojom a s prispením faktu, že žiadnu obdočku na Berg sme nevideli, sme sa ocitliv Jarovciach - čo je priamy spoj na rakúsku diaľnicu. Nezostalo nám teda nič iné, ako to otočiť cez štyri plné čiary na hraniciach spať do Blavy, kde sma nakoniec našli mini tabuľku, ktorá nas správne vyviedla na Berg. 
A tak sme došli na letisko. Po bakalárskej štátnici z hľadania parkoviska a orientácie v rámci ciest na letisku sme zaparkovali. To, ako odtiaľ pôjdu von, to už veru nebola moja starosť :). Chvíľu sme sa pomotkali po letisku a už bol check-in otvorený. Samozrejme, že bol na úplne opačnej strane letištnej haly. Potom nastalo lúčenie...
V duty-free to bola dosť nuda, okrem akcie 1+1 parfum zadarmo za veľmi dobré ceny..ale to som si uvedomila až príliš neskoro. Napokon nás napakovali do lietadla, pričom som si stihla všimnú, že vonku nejak podozrivo veľmi sneží. V lietadle som zistila, že päťčlenné britsko-čínska rodinka s ročným bábom, ktorá ma desila už v Gate, sedí rovno za mnou :) just my luck...
Ujo pilot sa krútil s nami po tom letisku ako na vyhliadkovej trase, sa čudujem, že sme do Prátru nešli,potom to zase odparkoval odkiaľ vyšiel a nechal vyčistiť krídla. Napokon sme vyčkali šóru na runway a odleteli.Po šťastom a hladkom pristátí v Helsinkách, ktoré však bolo logicky o 45 min.neskôr sme ešte nekonečne dlho čakali na baggage, čo logicky vyústilo do situácie, ktorá vyzerala asi takto: Traja študenti s kufriskami utekajú smerom k železničnej stanici v Tikkurile, aby v momente príchodu na ňu videli želaný vlak sa ladne pohýnať smerom od nich.
Tak sme si pekne sadli a dve hodiny čakali na vlak o 18:16..cesta bola príjemná aj vďaka faktu, že fínska druhá trieda lepšia ako slovenská prvá. Trochu sme pospali a podriemali a už sme 22:45 vchádzali do stanice Joensuu.
Tam nás čakali naši tútori - Heini a Antti, alebo aj Puf a Muf ako som ich zvykla nazývať :))) Tí mali "geniálny" nápad ísť pešo na intrák. Fajn. Bola by to velice milá prechádzka nebyť 27 kilového kufru a vrstve neodhrabaného snehu, v ktorom ten kufor posobil ako pluh. Nevadí..S vypätím všetkých síl a natiahnutím všetkých ručných šliach som sa dotrepala izbu. Heini mi doniesla môj "survival package", kde mali byť potrebné veci ako perina a pod. S väčšinou študentov sme sa zhodli, že by sa to malo volať "mačka vo vreci". Nikdy nevieš, čo si vytiahneš :)
A tak som tu.
Sajmooon:)) tak este raz gratulujem k prichodu, a hoci nerada, musela som sa chichunat na tvojom opise situacii:))najviac ma pobavilo, ze sa pilot s vami mohol pozriet aj do pratra:)))len tak dalej, tesim na ostatne:)chcem vediet vsetko:)
OdpovedaťOdstrániťmne sa vsetko pacilo:))))tesim sa na tvoje dalsie prispevky:)))))sadka
OdpovedaťOdstrániť