sobota 17. januára 2009

Deje sa toho veľa a zároveň nič

Presne tak by sa dalo popísať to, čo sa tu práve deje. Tento týžden sa oficiálne začala škola, ale trávim tam menej času, ako predtým. Ako je to možné? Jednoducho...Napriek tomu, že som prihlásená asi na 9 predmetov, zatiaľ sa začali iba 2 - fínčina a seminár o Karélii.

Vo Fínsku totiž žiaden predmet nie je vyučovaný celý semester. Ak sa začne v januári, tak sa končí v marci alebo skôr, ak sa začne v marci, končí v máji a pod. Výnimočné nie su ani "týždňovky", kedy dojde nejaký hosťujúci profesor, každý deň má štvrohodinové prednášky a za týždeň je predmet ukončený. Takže asi tak to tu vyzerá a funguje..

Na fínčine to veru nie je veľká sranda, keďže nás je v skupine 56 (!!), je jasné, že inak ako domácim štúdiom sa to človek nenaučí. Nevadí..Seminár o Karélii vyzerá veru zaujímavo, aj keď na záver musíme vypracovať jednu pomerne veľkú prácu, ja si asi vyberiem porovnanie politických systémov a fungovania regionálnej politiky vo fínskej a v ruskej časti Karélie.
Zatiaľ som prihlásená aj na predmet "Hranice v Európe", ale tá prvá prednáška bola taká nudná, že to veru ešte prehodnotím. No a ostatné predmety, čo sa mi ešte nezačali, sú: "Dejiny "demokratického" Ruska", "Severozápadné Rusko na prahu EÚ", "Zmena a integračné procesy v pobaltských krajinách" no a "Verejné právo EÚ".
Takže škole zatiaľ toho veľa nedávam, ale nemyslím si, že to tak ešte dlho bude :).

Čo sa týka noviniek z mimoškolského života, tých je niekoľko...v utorok sme (13.1.) sme ako zahraniční študenti boli pozvaní na privítanie v mietnom turisticko-informačnom centre, ktoré je spojené s múzeom. Tu nás pekne privítali a pohostili a nechali nás poprezerať si expozíciu. Všetkých uchvátila hlavne časť pre deti, ktorá pirpomínala skôr škôlku...miestnosti plné replík domčekov, obchodíkov, lode, herňa..myslím, že tam si to užil asi každý. Potom sme obzreli aj normálnu expozíciu, ktorá nebola nudná, ale v porovnaní s tým predtým..:))) Potom sme sa niekoľkí vybrali na prechádzku k rieke, čo sa ukázalo ako nie veľmi dobrý nápad, keďže už druhý deň bol odmäk, všade bolo plno vody, blata a prekvapivo aj ľadu. K tomu všetkému sa ešte aj dážd pustil :)

Celkovo sa tu nie je možné veľmi nudiť, lebo stále sa niekde dačo deje. Neprejde asi deň, aby človek nedostal pozvanie na nejakú párty, či už na domovskom internáte, alebo v iných lokalitách. Potom už len treba zvážiť povinnosti v nasledujúci deň a celkový stav a rozhodnúť sa, či ísť alebo nie.

Ďalšou z vecí, ktorá sa mi stala a bola by som zrejme radšej, aby sa mi nestala je, že mi našli môjho "Finnish Friend" :(( Ide o jednoduchú koncepciu, keď zahraniční študenti vyplnia dotazník a tu ho na oddelení pre zahraničných študentvo priradia k nejakému Fínovi, ktorý je ochotný cudzincovi ukázať, ako sa tu žije, prípadne im poukazovať okolie, mesto a tak. No a tak sa stalo, že jedných našli aj mne. Konkrétne išlo o manželský pár, mohli mať niečo cez 40, žena pracuje tu na univerzite. Neviem, čím som si to zaslúžila, ale to bol jeden z najdlhších večerov, aké som kedy zažila. Celkovo sa mi nezdalo, že by sme toho mali veľa spoločného, vačšinu času rozprávala tá žena..úprimne, neviem veľmi o čom. Ten jej manžel sa ozval iba párkrát, aj to hovoril strašne ticho, dlho mu trvalo, kým sa "vymáčkol", takmer ma porazilo z neho. Večer sme zakončili tým, že sa mi ozvú, ale ja už tuším, že zrejme budem chorá/zaneprázdnená/mimo mesta/späť na Slovensku alebo niečo také :)) Možno by som im mala dať ešte jednu šancu, ale ja si fakt neviem predstaviť stráviť s nimi čo i len ďalšiu minútu z môjho života..Nikdy!!! Čo viem o ostatných, čo boli na tom stretnutí, tak oni sú veru oveľa spkojnejší ako ja :)) ale vôbec ma to netrápi.

Od včera som oficiálne mobilná! Myslím, na dvoch kolesách. Po dlhodobom zvažovaní pre a proti som sa rozhodla predsalen si prenajať bicykel a zrýchliť tak svoje presúvanie po meste. Prenájom má svoje výhody: nemusím sa trápiť, čo s bicyklom, keď odídem; prípadné opravy alebo chyby riešia prenajímatelia; pravdepodobne to bolo lacnejšie, ako si ho kúpiť. Je pravda, že to nie je žiaden nový bicykel, je na ňom miestami aj hrdza, ale dáko to neriešim. Bolo to síce zvláštne jazdiť pri mínus 14 stpuňoch, ale veľmi rýchlo som si na to zvykla..a všetko je zrazu omnoho bližšie!!! Aj párty v Rantakyle :))) No a tiež som neodolala a v secon hande som si kúpila korčule, kedže rovno pred budovou, kde bývam, je otvorené klzisko a nedá sa mu jednoducho odolať. Takže hor sa na ľad!

PS: Medzi fotkami nájdete aj sekciu "Winter in Joensuu", kde sú fotky, čo som spravila, keď som sa predvčerom išla prejsť k rieke...bolo to nádherné, nikde nikoho, ľad na rieke zamŕzal a pukal. Naozaj krása..

1 komentár:

  1. sajmooooon... tak posledny odstavec je uuuplne suuper, asi ti najviac zavidim korcule a klzisko a bicykel a vobec...:))paradicka... a to sa musis s tymi finish friendmi stretavat nejako castejsie? to ti nemohli dat niekoho vekovo pribuzneho ?..booze, to je system teda..:) a to co mas za nudne predmety:)) bleee:)))

    OdpovedaťOdstrániť